Predstavujeme vám nový blogový príspevok od Kataríny Pšenákovej, ktorý vznikol z hlbokého vnútorného presvedčenia a intuitívneho vzťahu k prírode. Katarína v ňom hovorí o vedomí, ktoré najintenzívnejšie cíti práve vonku v prírode, ktorá nás všetkých drží pri živote. V tomto blogu Katarína zároveň predstavuje a približuje teóriu Leave No Trace – Nezanechaj stopy, ktorá vznikla v 60. rokoch. Od vedomého plánovania, cez rešpekt k zvieratám a rastlinám, až po etiku nezasahovania, nenárokovania si. V článku sa dozviete, ako tieto princípy preniesť do každodennej reality a ako nám môžu pomôcť žiť v hlbšom spojení s prostredím, ktoré nás drží pri živote.

V prírode najviac cítim vedomie, ktoré by som rada preniesla na každú ľudskú bytosť a to že sme súčasťou. Žijeme v systéme, ktorý svet vníma cez ľudské potreby, pohodlie a ekonomický zisk. Tento pohľad, ktorý stavia človeka do stredu nás naučil vnímať prírodu ako kulisu nášho bytia, ako zdroj, ktorý existuje preto, aby slúžil človeku. Rovnováha však nevzniká z brania, ale z výmeny. Sme len jedným z prvkov spletitého ekosystému, kde všetko so všetkým súvisí. My sme príroda. Existujeme vďaka nej, nie nad ňou. A nič z nej nám nepatrí.

Teória Leave No Trace – Nezanechaj stopy – vznikla v 60. rokoch ako etický kódex pre ľudí, ktorí trávia čas v prírode. Nie je to o dokonalosti, ale o každodenných malých rozhodnutiach, ktoré menia spôsob, akým vnímame svet okolo seba.

Nezanechať stopu však neznamená vytratiť sa bez vplyvu. Znamená to pohybovať sa svetom s vedomím, že každý krok niečo mení a že to, ako vstupujeme do priestoru a ako z neho odchádzame, hovorí o tom, kým sme.

Pôvodná teória Leave No Trace vznikla ako jednoduchý etický kódex s jasným cieľom - minimalizovať náš vplyv na prírodu. Jej sedem princípov bolo praktických a priamočiarych: plánovať dopredu, pohybovať sa po odolných povrchoch, správne narábať s odpadom, nechávať v prírode len to, čo tam patrí, obmedziť vplyv ohňa, rešpektovať voľne žijúce živočíchy a byť ohľaduplný k ostatným.

Dnešná interpretácia týchto princípov sa nesie v duchu klimatickej zodpovednosti, ekofeminizmu a kritiky human-centrizmu – zachováva pôvodný rámec, no presúva pozornosť z individuálnej „čistoty“ na širšie vedomie súvislostí a na vzťah, ktorý so svetom vytvárame.

Sedem princípov pre svet, ktorý nemôžeme brať ako samozrejmosť.

1. Plánuj s vedomím súvislostí
   Každé rozhodnutie má dôsledok. Cestovanie, vybavenie, jedlo či voda – všetko, čo si vyberáme, zanecháva stopu v ekosystéme aj v spoločnosti. Zodpovednosť nezačína v prírode, ale doma.
2. Pohybuj sa s rešpektom, nie s nárokom
   Zem nie je naše ihrisko. Je to priestor, ktorý zdieľame s inými druhmi. Každý krok, každý oheň, každý výhľad nie je právo, ale možnosť.
3. Nezanechávaj nič, čo naruší rovnováhu
   Odpad nie je len plastová fľaša. Je to aj hluk, svetlo, dominancia. To, čo prinesieme do priestoru, by malo byť ľahké pre prírodu aj pre ostatných.
4. Neber to, čo ti nepatrí
   Kameň, rastlina, semienko, fotografia zvieraťa všetko, čo si „berieme“, mení ekosystém. Pozoruj, uč sa, buď prítomný, no neprivlastňuj si.
5. Zanechaj stopu, ktorá lieči
   Nezanechať stopy neznamená vytratiť sa bez vplyvu. Znamená konať tak, aby po nás mohol život ďalej rásť. Regenerácia je nová forma etiky.
6. Rešpektuj viac než len človeka
   Zvieratá, rastliny, voda, pôda - všetko má hodnotu, ktorá presahuje našu potrebu. Kritika human-centrizmu znamená vidieť svet nielen ako „pre nás“, ale s nami.
7. Buď spojenec, nie spotrebiteľ
   Príroda nie je len produkt, zážitok ani terapia. Je to hlavne systém, ktorý nás drží pri živote. Nechajme ju dýchať, obnovovať sa a byť. Nechajme ju tak, ako by sme chceli, aby ona nechala nás.