Predstavujeme vám nový rozhovor s fotografkou Alex Chudou pri príležitosti Dňa matiek.

Prirodzene ju priťahujú jemné vrstvy každodennosti. To, čo sa odohráva medzi starostlivosťou, telom a vzťahmi. Témy ženskosti, materstva a blízkosti sa v jej práci objavujú organicky, ako súčasť spôsobu, akým vníma svet. Alex nefotí telo ako objekt, ale ako priestor, v ktorom sa môže niečo stať. Vníma, že mnohé ženy neprichádzajú na fotenie s pocitom komfortu, no práve proces, ktorým prejdú, môže tento pocit transformovať. Fotografia sa tak stáva nástrojom, ktorý má potenciál otvárať, zjemňovať a liečiť.

Pre Malinnu sme s ňou viedli rozhovor o materstve, tvorbe a starostlivosti — o ich prepojení a tichých presahoch do každodenného života.

Ktorý moment alebo obraz materstva si si uvedomila až keď si sa stala mamou a predtým by si ho možno ani nevnímala?

Myslím si, že sú to najmä každodenné momenty. Napríklad keď cestujem električkou a v kočíku plače dieťa – odkedy som mamou, vidím za tým všetky tie noci bez spánku, ubolený chrbát a svaly z uspávania a nosenia, nároky na psychiku aj telo, samotu, slzy, smiech, nehu a tak ďalej. Vtedy sa na dieťa usmejem a veľa pre mňa znamená, keď sa mi ho podarí rozosmiať a aspoň trochu pomôcť v situácii, v ktorej môže okolie reagovať inak. Oporu v maličkostiach dnes vnímam oveľa intenzívnejšie.

Zmenilo sa tvoje vnímanie ženskej krásy alebo ženskosti po materstve? Ak áno, v čom najviac?

Materstvo vo mne určite prehĺbilo vnímanie vlastnej ženskosti. Aj keď sa moje telo zmenilo a môj vzťah k nemu prechádzal rôznymi fázami, stále sa k nemu vraciam s pocitom úcty a obdivu. Aj preto najradšej fotím ženské telo po pôrode – je to pre mňa jeden z najsilnejších a najinšpiratívnejších obrazov.

Tvoja tvorba často zachytáva momenty, ktoré nepôsobia dokonalo, ale práve preto sú silné. Je to vedomé rozhodnutie, alebo skôr prirodzený spôsob, ako vidíš svet?

Rada fotím objekty, ktoré sú trochu skryté, no zároveň si pýtajú byť videné a mať vlastný život. Keď sa mi to podarí, cítim silu a autentickosť fotografie. Myslím si, že mi v tom veľmi pomáha moja prirodzená zvedavosť.

 

Je v materstve niečo, čo ťa prekvapilo tým, že v tom nachádzaš krásu aj napriek tomu, že je to náročné?

Je toho určite veľa, no ako prvé mi napadne záťaž na telo. Nemohla som kojiť a nevyšiel nám ani kontakt koža na kožu hneď po pôrode. Snažila som sa to dohnať kontaktným spánkom, z ktorého ma často veľmi bolel chrbát a tŕpli mi svaly. Dnes, keď je dcérka staršia, na to obdobie spomínam prekvapivo rada. Aj keď je telo unavené, ubolené a prestimulované, tá hrejivá blízkosť mi pomáha na chvíľu na všetko zabudnúť.

 

Ako vyzerajú tvoje každodenné rituály teraz – ranné aj večerné, ktoré ti pomáhajú sa spojiť sama so sebou a nájsť pokoj?

K môjmu počúvaniu hudby a tancovaniu pred zrkadlom pribudol ďalší malý človek, čo znamená prísnejšie kurátorovanie hudobného výberu, ale aj veľa radosti. K mojej skincare rutine sa pridali ďalšie dve ruky, ktoré mi berú odličovacie tampóny, pri maľovaní mi niekto vždy ujde so špirálou a keď si chcem dať horúcu vaňu, už v nej nikdy nie som sama. Rituály ostali, len pocit pokoja prichádza o niečo pomalšie než kedysi.

 

Ako tvoj domov, pracovný priestor a svetlo okolo teba ovplyvňujú tvoju tvorbu a pocit pokoja?

Snažím sa zo svojho domova kreatívne vyťažiť maximum. Rada fotím neporiadok po raňajkách alebo po hraní a kúpaní, fascinuje ma sledovať svetlo v spálni v rôznych fázach dňa. Na oknách máme nalepené farebné fólie, cez ktoré svetlo krásne pracuje. Naučila som sa pracovať s banalitou a využiť všetko, čo sa ponúka.

Materstvo často mení rytmus času. Ako sa ti darí nachádzať priestor na seba a svoju kreativitu? Máš nejaké spôsoby, ako vyvažuješ starostlivosť o rodinu a tvorbu?

Po pôrode som svoju kreativitu hľadala viac než rok. Bolo to náročné, no čím menšie nároky som na seba kládla, tým lepšie som sa cítila. Kreativita sa pre mňa stala skôr privilégiom.

Mám pocit, že najbližšie roky budem fungovať v akomsi limbe. Keď som s dcérou, odháňam nápady z hlavy s nádejou, že si na ne večer spomeniem. Keď som na fotení, zasa myslím na to, či jej nechýbam a či ma nepotrebuje. Ako matka-umelkyňa sa asi budem vždy pohybovať medzi dvoma svetmi. Najbližšie k sebe majú vtedy, keď fotím vlastnú rodinu a domov.

Keď fotíš iné mamy a ich deti, vstupuješ na chvíľu do ich veľmi osobného sveta. Ako sa v týchto momentoch cítiš? Prináša ti to niečo aj na osobnej úrovni?

Cítim nadšenie z toho, že spoznávam nových ľudí a ich pohľad na materstvo. Samotná fotografia sa pre mňa v tých chvíľach stáva druhoradou – dôležitejší je súlad, dôvera a citlivosť. Veľmi ma baví vstupovať do cudzích svetov a nechať sa nimi inšpirovať.

Keďže si produkty MALINNA° skúšala po prvýkrát, ktorý ťa oslovil najviac? Bol tam moment alebo pocit, ktorý ťa prekvapil?

Ťažká otázka, nevedela som sa rozhodnúť. Najviac ma asi oslovili krémy – hydratácia pleti je pre mňa veľmi dôležitá, takže si rýchlo našli miesto v mojej rutine, najmä v kombinácii s facewash, ktorý ma príjemne osvieži a uvoľní. Kids Body Balm som si, priznám sa, občas požičala aj ja, nielen dcérka. Prekvapilo ma najmä to, že som si naozaj nevedela vybrať len jeden obľúbený produkt.